Prepáč, že ruším nebeský chórus,
že klopem na tvoju bránu
ranené krídla mám.
Lietať už neviem,
alebo nechcem.
Neprosím o život, ten milodar nemusím .
Rád ochutnám dotyky prázdna
a pachuť nekonečna.
Démony noci do tmy ma zaženú,
vytuším náhlu a jasnú premenu,
možno len pre mňa určenú.
Si smrť, sťa vírus ,
ebola, tuším.
Zomrieť a zabudnúť..
A vraj v smrti je niečo žobravé?!
No tak nepleť sa mi život do môjho umierania.
Dátum vloženia 25. 6. 2009 09:15obezitka 
Sebevrah
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2310
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- fabici
Basen obsahom mne tak blizka...
Rád ochutnám dotyky prázdna
a pachuť nekonečna.
No tak nepleť sa mi život do môjho umierania.
Ano, celkom fajn, paci sami... Aj ked zopar slov by sa mohlo vyhodit... Samovrah znie lepsie ako sebevrah... A "sťa" je dost zastarane...
25. 6. 2009 10:57 - Weronika
veľmi ma zaujala fabici (a tak trochu inšpirovala)
25. 6. 2009 11:03 - obezitka (napísal autor básne)
dakujem, za názor,ak sa páčilo je mi potešením..
25. 6. 2009 11:12 - Weronika
koment patril samozrejme tebe obezitka a báseň sa mi naozaj páčila
25. 6. 2009 11:20 - obezitka (napísal autor básne)
25. 6. 2009 11:29 - obezitka (napísal autor básne)
a pre fabiciho:názov len pre neho: SPOVEĎ SAMOVRAHA
25. 6. 2009 11:35 - fabici
Mno... vdaka... to sa mi uz pozdava viac
25. 6. 2009 17:27