V samote, v pustu ticha,
čo proti gustu
mne samému.
Pocit, ktorý prázdnou izbou
pechádza, ma privádza
k šialenstvu.
Keby aspoň niekto zaklopal,
udrel do dverí,
je len na mne, kto ich otvorí.
Keby aspoň niečo za oknom,
tmavým a špinavým,
sa pohlo.
Neviem, či báť sa,
či smútiť, plakať,
či okom krútiť.
Čas stojí, predsa sa hýbe,
pomaly.
Na um mi zíde
a hneď opustí ma
skvostná myšlienka.
Sedembodková...
Dátum vloženia 24. 6. 2009 11:25yank 
Sedembodková...
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2120
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti