macik36
Pohlcovana Temnotou-stale vjac a vjac...
Co sa to deje? Cely svet je zrazu proti mne. Stale som uzavreta v temnom lese. Som napokraji zrutenia. Zdialky sa vinara este vecia temnota a snazi sa ma pohltit. Ta temnota vizaruje z mojho vnutra, a neda sa jej ubranit. Sazim sa ist za svetlom, no je to cesta za stastim a laskou. Nie vzdy viem ako dalej, ale snazim sa. No temnota ma stale pohlcuje. Temny les za zvecsuje a ja som stale hlbsie a hlbsie. Hladam pomoc ale nikto ma nepocuje. Neni nadej, veskera nadej co bola sa stratila, a pohltil ju strach. Nevladzem, musim si odychnut. Cim viac sa snazim dostat sa z temneho lesa, tym viac som pohlcovana temnou myslienkou. Moja dusa stratena, uzavreta ako v malej krabicke od zapaliek. Stratila som to najvzacnejsie, co som mala, a co som milovala. Vsetko sa mi zrutilo. Nadej zhasla, sviecka zhorela. Neviem ako dalej...
Dátum vloženia 22. 6. 2009 20:59Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1400
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- macik36 (napísal autor básne)
Vidite? zacinam pomaly pisat normalne... uz nepisem "W"
7. 9. 2009 20:27