Basnicky.sk

Spíš
potichu v tvojom sne
maľujem nové rána
dúhovými pastelkami
ktorých premočená tuha
prenikavo vonia po bozku slnka

vo sne ma zvalíš nahú do trávy
a vravíš o najkrajších kvetoch
čo rozkvitajú pod tvojimi perami

nechtami kreslíš cesty po bokoch
a pritlmeným hlasom
šepkáš mi o nadaných maliaroch

s úľavou vsaješ vôňu mojich vlasov
slova už nepreriekneš a ja viem
že nosil si ju neprestajne so sebou

prsty ti skĺznu celkom nadol k lonu
obom nám zastaví sa čas
zaznieva zas ston poplašného zvonu

a v našich očiach naraz stemnie obloha
som iba tvoja vlastníš si ma
a nové putá nasadí mi spásonosná neha

je ticho
tisneš si ma k sebe
dych sa nám spomalil
a ďalšia láska je zas
nehmotná

vtedy viem - rany čo si rozdal
len Teba bolievajú nadránom
to nikto nevidí Ty si ostal
sám len s obetným oltárom

chceš dávať ale berieš
skláňaš hlavu
pred márnosťou sveta
ako na popravu

Uveríš mi
že chcem vidieť aj tiene tvojich nocí?
a báť sa spolu s tebou
aj zlovoľnosti tvojej moci?