Basnicky.sk

Rozhodla sa.

Aké je to narodiť sa?


* * *

„Ideš dnes niekam?“ počula ju za zavretými dverami.

„Hej, ale vrátim sa skoro.“

Sprevádzaná krokmi a slnkom, ktoré ju pálilo. Bolo to až príliš jednoduché udávať rýchlosť a smer.

Zrazu boli všetky tváre známe. Myslím, že nikto nebol krajší alebo škaredší. Bolo to jedno a možno aj viac.

Vzduch bol lahší než inokedy, trvalo to už dlhšiu dobu, to s tým vzduchom.

Dýcham plytko.

Všetko sa zdá prírodne, aj trochu trávy naskladanej medzi panelákmi.
Ona si to vždy všimne.
Ona vždy rada kreslila vajíčka a spermie.
Spôsob akým to robila ma fascinuje.
Tak, začiatky musia byť vždy pôvabne.
Prešla som okolo a nepoznala ma.

Idem ku V, a keď prídem bude všetko inak.

Fyzicky som kráčala po chodníku, ale nebola som tam.
Čakala ma odbočka, iba ďalší roh.


* * *

Rytmus mojich krokov a všetkého navôkol sa spojil do jedinej melódie a ticha.

Zhlboka dýcham.