Basnicky.sk

Ako sa kocúr zamiloval, odmiloval a na púť vybral

Kocúr Jerzy hladel na nevinné klávesy písacieho stroja a poškrabal sa po špicatom ušku. papier bol prázdny, ráno v plnom prúde a ešte aj hlúpy naivný drozd trilkujúci na vetvičke za oknom si robil z jerzyho dobrý deň. Niečo s ním nebolo v úplnom poriadku. Na raňajky sa myšky Hryzky anilen nedotkol, žváro s nechuťou šmaril do popolníka a turka vylial do drezu. Vtedy drozd Leopold náhlivo a dobiedzavo zaklopal zobákom o okennú tabulu a vyrušil nášho hrdinného kocurika z hlbokého zadumania.

"Čo chceš leopold? " Zamraučal nespokojne Jerzy a nalial si do pohára deci mlieka. Bolo skysnutú a nepoužitelné. Ihneď putovalo do drezu.

"ja viem čo ti je ty šibalský kocúrisko..." Zašvitoril Leopold a začal hopsať po vetvičke.

"No tak... prekvap ma."

"Náš kocúrik je zamilovaný."

"Preboha čo to trepeš za drísty ty blbý vták... " Jerzy si oblizol labku a začal si ju dôkladne umývať.

"Do tvojej novej susedky"

"Ved som ju v živote nevidel"

"Práve preto kocúrik"

Chvílu sa šelma naťahovala s vtákom o slovíčka, tvárila sa urazene, dotknute...no nakoniec zamraučala, mňauky, mňauk a zahlásila

"Máš pravdu. Idem"

"Choď"

jerzy sa nedočkavo rozbehol k dverám ked ho Leopold na poslednú chvílu zastavil. Ťuky,´ťuk o okennú tabulu.

"Čo je zase?"

"Ale pamätaj Jerzy...je to obyčajná kurva a ty len debilný kocúr."

Náš neochvejný a nebojácny kocúrik stál pred susedkinými dverami a trikrát zaklopal, klopyty, klopt. Dverce sa bez zavŕzgania otvorili a Jerzy dvakrát nasucho preglgol. Ten zjav sa nedal opísať slovami, či gestikou. Len hlava štetca, hrot spisovatelovho pera, ladný kontrabas operneho speváka mohol načrtnúť dokonca popísať niečo také jedinečné ako ten kus neobrúseného diamantu. Nepostrehol jej meno. Kocúr Jerzy si švihácky prešiel pazúrikom po svojom najdlhšom fúze, otvoril ústa a mal v pláne to na ňu pekne z ostra všetko vybaliť. A tak sa aj stalo.

jerzy sa doterigal do svojej izby kde naňho už čakal nedočkavý Leopold lačnicai po kaťdej štiplavej novinke ohladne kocúrovej novopečenej susedky.

"No tak čo?" Zašvitoril.

"Cjutila ako železo...mal si pravdu Leopold" Znechutene zamraučal kocúr.

"Ako v čom?"

"Som len debilný kocúr..."

Chvílu zostali ticho a tuho premýšlali nad tým čo sa práve stalo. Niečo sa zmenilo no nevedeli presne definovať čo. Kocúr sa znudene zahladel na prázdny hárok papiera napchatého v písacom stroji.

"leopold? Vieš čo?" Zamňaukalo kocúrisko.

"Čo?"

"Myslím, že je čas si prehodiť pár prívetivých fráz s Bohom."

"S Bohom? ty si sa zbláznil." Leopold skríkol, zatrepotal krídlami a zmizol v nekonečne za hradbou oblak

Jrezy si vybral z vrecka skrkvanú marsku a zapálil si ju. premýšlal. Dostal chuť na myšku Hryzku z marazáku. Taký bol nadšený