Basnicky.sk

Kocúr Jerzy bol flákač a nebolo s ním všetko v poriadku. Slopal, kúril jednu od druhej, behal za mačkami zo susedstva a viedol dennodenné vojny so psiskami z domu naproti. veru nebol naideálnejším príkladom dospievajúceho kocúrika. Hral kanastu. mariáš oko a plno ďalších hazardných hier. Myši z povali sa ho oprávnene obávali no zároveň sa mu za chrbtom posmievali a vymýšlali o nom nemiestne a vulgárne vtipy. Kocúr Jerzy nebol štastný. Veru nie. Bol to jeho osud. osud, ktorý sa mu nepáčil. Niť ktorú chcel pretrhnúť. No čo mohol zmohnúť. Veď bol len malý ustráchaný neurotický kocúrik. Prišlo to samo.
Raz ráno sa zobusil, pretrel si fúziky, zamňaukal, sfajčil jednu marsku, hodil do seba jedného turka, dojedol myšku Hryzku z mrazáku a zvískol

"Mám to"

Mňauky, mňauk

"Mám to...zmysel..."

Mňááááu

"...života..."

Zničohonič bol ako na ihlách. Vybral spod postele dedkov starý písací stroj, vopchal doňho pásku, preložil si nohu cez nohu a začal dumať.

"Napíšem..."

Hmmm...mnauky, mňauk

"Najkratšiu poviedku na svete...mňau"

A pustil sa do práce. Sused starý mraučiak Ambróz by mohol dosvedčiť,že deň čo deň, noc čo noc sa z Jerzyho izby ozývalo neprestajné rapotanie lačnoho pána Stroja.

Ťuky, ťuk, mňauky, mňauk, klapoty, klapt...