Hmm, to je čas čo,
kráti sa zas a nenávratne...
ľudia skáču z okien
my sa snažíme osudu rovno do vnútra pozrieť.
Ale na čo je to všetko?
Rým musí sa rýmovať?
Kus kameňa musí na ceste len tak nehybne stáť?
Kvapky dažďa odkvapom stekať?
Nie či áno?
Teraz či nabudúce stáť na
predmestí a sledovať život ľudí...
Túžba a strach v objatí
sled jeden v druhom a pocit ako zviera v zajatí..
Ja poznám len jeden liek..
Niekto ho volá nepochopiteľne -hriech.
Len tak prečo nemožme sa radovať...
S chybami či bez nich...
Len tak postaviť sa a skočiť dolu hlavou
s adrenalínom , strachom z toho či padák predsa len otvorí sa mi.
Je to sloboda nie žiaden hriech.
Je to dar, za ktorý platíme vysokú daň.
Je to, snáď raz bude to len tak...sloboda...
Posledná aktualizácia: 5. 6. 2009 19:36
Dátum vloženia 31. 5. 2009 16:16amaterka
Sloboda
Básnička je vložená v kategórii Priania
Počet zobrazení básne 3512
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti