Basnicky.sk

Zúrivý hurikán
oznamujúci „pohromu.“
Vidieť ho z diaľky,
pýtam sa ho:
„Kto si?“

Ale on je ticho,
mlčí a stále kráča vpred.
Pozerá sa na moju tvár,
číta z nej všetky
pocity, myšlienky...
Bez zábran
odhaľuje tajomstvá,
ktoré boli
tak dlho skryté.

Pozriem sa i ja
na neho,
zahľadím sa mu do očí.
Vidím v nich úprimnosť,
nehu, lásku...
Majú nedefinovateľnú,
ale zato nádhernú farbu
jasu, čistoty, nežnosti...
Narúšam ticho
a pýtam sa:
„Kto si?“

Si to ty?
Ten, na ktorého myslím?
Alebo je toto celé len
čisto sen, či vari vidina?

Pozeráme sa jeden druhému
rovno do očí,
čítame z nich i to zakázané.
Pohľady vyjadrujúce
všetko bez slov.
Pretože slová sú
v tejto chvíli zbytočné.