malá ranná nespavosť
opakujúca sa deň čo deň
vravíš: je pol štvrtej ráno!
odpovedám: viem!
vravíš: spi!
odpovedám: chcem...
no nejde to
oči premietajú nezmyslelné obrázky života
myšlienky letia mojou hlavou svetelnou rychlosťou
premýšlam aj ked nieje o čom
sledujem ako nám pomaly praská nad hlavou plafón
a planujem kedy ti to naznačím, poviem
nezmyslelne sledujem tú malú škáru
čo keď je to čiara nášho spoločného života
čo sa stane keď už nebude ďalej praskať
a čo sa stane ak bude?
zrútime sa do nekonečnej prazdnoty aj my...
osem...
vstávaš na pokyn budíka
káva ktorú som ti spravil asi tak pred hodinou
sa neznyselne točí v mikrovlnke
pijes...
dívaš sa cez okno...
vravíš: aký je dnes krasny deň
nevnímam...
len tupým pohladom sledujem tvoje pohyby
a odraz svetla na nočnej košely
je deväť odchadzaš...
ja si líham do postele
viečka mi klesajú
moja malá ranná nespavosť sa bliži ku koncu
už viem prečo vždy príde a neviem sa jej zbaviť
lebo ťa milujem
a nechcem prespať ani jednu chvíľu s tebou pri východe slnka
lebo chcem vidieť každý jeho nový odraz na tvojej nočnej košely
...nechcem prísť o rannú chvíľku s tebou
a tvojou studenou točiacou sa kavou...
Dátum vloženia 26. 5. 2009 05:03Jacob
Nespavosť
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1156
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti