Láska je niečo krásne,
láska ta skladá básne,
no báseň je niečo viac,
báseň si, jednou z nás.
Začiatok, krása dňa.
Slnko v stráži mesiaca,
priam túži povedať, to,
čo iným zdravý rozum rozvracia...
Áno som to ja,
som ten deň, som tvoj tieň,
som tvoj nádych i posledný výdych,
s tebou sa ráno zobúdzam s tebou večer zaspávam...
S tebou sa smejem a s tebou plačem,
to všetko z tvojej duše počujem.
Záleží na tom či som tá a či ten?
Túžba sen a plač idú ne cestu nekonečnú,
z ktorej už niet návratu,,,
S úsmevom skrývam sa za rohom ,
túžim počuť, že nemysliteľné je povedať ti –Zbohom..
Nekonečný príbeh v tvojich dlaniach, v tvojich očiach,,,
Ležať, v rannej rose, smerom hore sa dívať.
Cítiť tvoj šepot vánku v ušiach,
cítiť tú lásku čo jemne šteklí mi chrbát...
Toto je to krásne,
toto skladá tie naše básne.
Posledná aktualizácia: 5. 6. 2009 19:33
Dátum vloženia 23. 5. 2009 16:37amaterka
Báseň
Básnička je vložená v kategórii Priania
Počet zobrazení básne 3074
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti