Basnicky.sk

Spomienky na Teba: 1.9.2005
Zrazu vonku začalo liať,začal sa deťom školský rok a ja som sa už prestal smiať.
Vedel som že sa už nevrátiš, veď stáva sa že sa môže niekto nevrátiť.
Vedel som, no aj tak som cítil žial, že sa asi vrátiš, to som si veľmi...veľmi, prial.
Keď si spomeniem na ten bolestivý ston, ten pohltil snáď nielen mňa,deti, či byt, ale celý naš dom.
Pohľad bezmocný cítil som, zastavil sa mi na tvári
a pomôcť nevedel som si, človek je v takej chvíli veľmi malý.
Z mojich očí počul som ako kričím, aby som si pomohol,
no ja som bol bezmocný, na nič viac som sa nezmohol.
V mojom srdci pomaly zomierala si, ja dával nádej stále som si,
že vo mne zomieraš, nepriznaval som si.
Už odišla si navždy, no ja som to nevzdával,
do posledných chvíľ som na Teba myslieval, no Ty bez slov zabudla si, že nám je Ťa veľmi treba, odišla si bez rozlúčenia.
No nechala si mi tu veľký dar, ako z neba, naše deti, spomienky na Teba ...
Rozhodnúť som sa musel, ísť ďalej,
snažiť sa pochopiť, ze žiť treba, aj keď cítime bez nádej.....................bez Teba, ked je nam Ťa tu treba.