Basnicky.sk

Každá minca má dve strany i v láske to platí,
Hodíš prudko a keď spadne čakáš znamenie,
To čo bolo prenádherné sa raz len tak stratí,
Jedna strana skrýva šťastie, druhá trápenie,

Prečo práve vždy tá druhá nekonečne bolí?,
Nedokáže len tak rýchlo srdce opustiť,
Človek stále klesá ku dnu, duša sa mu tmolí,
To že nechal lásku ísť si nevie odpustiť,

Stratil toho koho ľúbil, tým pádom aj seba,
Stratil sny a nádeje ktoré ho viedli vpred,
So slzami na tvári sa snaží citov nebáť,
Ako domček s karát rúca sa mu celý svet,

Pokúša sa zabudnúť na to všetko krásne,
Verí že to pomôže aspoň trošičku,
Všetky svoje trápenia si spisuje do básne,
Potrebuje odbremeniť smutnú dušičku,

Každá láska prebolí tak to v knihách stojí,
No ten čo ju nezažil nech o nej nepíše,
Nedokáže pochopiť čo je to byť svoji,
a ten pocit keď je človek zrazu navyše,

píšem z vlastnej skúsenosti neraz som to zažil,
s plačom som sa ráno budil večer išiel spať,
nemohol som prestať myslieť aj keď som sa snažil,
a to sa môže každému veľmi rýchlo stať...

... a preto si treba lásku vážiť kým má zmysel...

Posledná aktualizácia: 17. 6. 2009 08:11