Basnicky.sk

Neviem..hodiny na stene opačne točia dej, pod nimi na stole....šálka, káva dávno vychladla v nej....z okna do ulíc hľadia smutné oči, kde je..odpoveď má bledosť líc, osamelosť do duše opäť vkročí...ach v stone únava prehovorí , som tu, vkročí, aj keď nik jej neotvorí..Neviem..v každom okne, za každými dverami bytu je iná dráma, strach,trápenie....akoby radosť a smiech,šťastie ,upadli do nemilosti času , uzavreli zmluvu so sebectvom a láska utiekla dávno z raja.Akoby milenci zabudli na dni s rannou vôňou kávy, s kefkou na zuby, ktorá delila deň na ráno a večer s bozkom na líce a ahoj vo dverách hovoril...sme tu.. .... drobený a sladený ďalšou kockou cukru ďalšieho večera ,aby im noc sýtila nádej v krajšie ráno...až príde také, čo mlčí, s neviem, na otázku prečo.....