Basnicky.sk

Pamätám, keď zaspala si nachvíľu
Ja som ťa len v tichu sledoval
Videl som tú krásu rovno z profilu
Ten obraz som si navždy zachoval

"Tvoja" posteľ teraz zíva prázdnotou
Cítim ju vždy, keď v nej zaspávam
Z vankúša, čo stále vonia za tebou
Strácajú sa sny, ktoré som nevzdával

Pamätám, keď mal som ťa jak na dlani
Keď čakala si len čo urobím
Snažil som sa stále ostať nestranný
Netušil som, že sa zaľúbim

Teraz strácam pevnú zem pod nohami
Vlastne ani nemám chuť tu stáť
Porovnávam nálezy so stratami
Prázdne miesta neviem spočítať

Pamätáš si, koľkokrát som nemohol
Nechať si ťa odísť iba tak?
Teraz som sa však už ani nepohol
Uviazol som ako starý vrak

Viem, aj ja som v láske iným ublížil
Možno mi to osud vrátiť má
Ale prečo, keď sa jej už priblížim
Je tá moja karta stále zlá?

Asi to tak musí byť...