Ticho prehnalo sa dňom
už všetko bolo len snom
tvoje bozky i môj smiech
zrazu vyšli na posmech.
Zmizla láska, zmizli city
zostal iba pocit skrytý
čo sa nesmie prejaviť
čo sa musí v srdci skryť.
Zahráme sa na kamene
chladné, smutné, v citoch pevné
nebudeme rozprávať
budeme sa obchádzať.
,,Dá sa tak žiť?´´pýtaš sa ma
odpovedám:,,neviem sama´´
uvidíme čo čas dá
vo mne však cit zostáva.
Dátum vloženia 20. 5. 2009 16:36Martinaja
most do ticha
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1404
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti