Basnicky.sk

Odišla si.Je to tu bez teba také smutné,také bez života.Nenávidím to tu.Svet už nie je krásne farebný.Je šedý.Pre všetkých nás,ktorí ťa mali radi.Každý piatok chodíme tak ako predtým do baru.Tvoja stolička tam stále je.Nikto ju neodpratal.Nikto si to nedovolil.Sadneme si,objednáme si pivo a ja sa automaticky pozriem na tvoje miesto a čakám čo zase zadreš,ako si to ty zvykla.Mávla si vlasmi a vždy povedala nejakú strašnú blbosť pamätáš?Ale odvtedy čo si odišla,sa vždy pozriem a nič nevidím.Chce sa mi zakričať:"Kde si!!!Ja ťa potrebujem!!Chcem aby si tu opäť sedela a pila malé pivo tak ako vždy."Ale nejde to,žiaľ.Už dva mesiace u mňa na stole leží tvoje potítko s nápisom "Punk."Bolo to tvoje najoblúbenejšie.A ja som ti ho nevrátil.Nebol som schopný ti ho vrátiť.Vždy som si povedal "A veď zoberiem jej ho nabudúce.Šak mám čas.Hocikedy."Lenže nepočítal som s týmto.NIe takto a nie teraz.Konečne som pochopil význam vety:Nevieš čo máš,pokedy to nestratíš."Ja som to síce vedel,ale neuvedomil som si ako veľmi mi na tebe záleží.Ja ťa potrebujem.Ja ťa mám rád.Nie ako kamarát.Len škoda,že je trošku neskoro.Keby sa dal vrátiť čas.Keby som to mohol posunúť len o pár dní dozadu.Išiel by som s tebou do baru,snažil by som sa ťa zapamätať ako tam sedíš,vrátil by som ti to potítko a hlavne by som ti povedal ako ťa milujem.Teraz s tým už ale nič nespravím.Tak mi prosím prepáč za všetky tie hádky,ktoré vznikli z úplných blbostí,ktoré som samozrejme začal ja a ktoré síce vždy skončili zmierením,stále to boli hádky.Prepáč mi za všetky chyby ktorých som sa dopustil,za všetky dni ktoré som nestrávil s tebou,lebo som mal iné povinnosti,prepáč že som tu nebol keď si ma potrebovala.A prepáč,prepáč že som to nezmenil.Nemohol som...