Basnicky.sk

Prišla som do školy.
„Ahoj.Chýbala si mi včera v škole.Kde si bola?“spýtal sa ma Marek.
„Mhm iste.To hovor vieš komu.A nie je jedno kde som bola?“
„No v podstate je,ale prečo by som mal klamať?“
„Ja nehovorím,že klameš.Len,že to nehovoríš ten správnej.Sandra sedí tamto.“
„Ja viem.Hej,ale trošku mi už začína vadiť že si všetci myslíte,že s ňou niečo mám.“
Pozrela som sa naňho,dosť do výšky,pretože ja mám asi tak 162 cm a on asi 185 cm.Pokrútila som hlavou.
„Počuj.Neprekrúcaj dobre?Nikto nehovorí že s ňou niečo máš,iba že by si niečo chcel mať.“
„To je jedno.“
„Máš pravdu.To je jedno.“a odišla som.
Neobzrela som sa za ním,ale akoby som ho videla.Hľadel do zeme a krútil hlavou.

O týždeň

„Ahoj Emma,prečo si nebola v škole?“spýtala sa ma cez mobil kamoška.
„Ale nebolo mi dobre.“
„Oh.Ale zajtra prídeš nie?“
„No asi áno.“
„Aj Marekovi si chýbala.“
„Hej?Čo nepovieš.Odkáž mu,keď sa s ním tak veľmi kamošíš,že nech sa nestará a lezie mi na nervy to jeho „Chýbala si mi.“
„No ja sa s ním nekamoším,ak si zabudla sedí predomnou a kedže vie,že som tvoja kamoška,spýtal sa ma čo ti je.“
„A ty si mu to s radosťou povedala.“
„Bože Emma.Sa uvedom.Niečo sa s tebou v poslednom čase deje.S nikým sa nerozprávaš,si podráždená a keď sa s niekým aj rozprávaš,tak si zlý.Viď príklad Marek.“
„Nehovor.Ďakujem za vašu ochotu stále ma riešiť ale ja to fakt nepotrebujem.Som šťastná.“
„Je to vidieť.“
„Ahoj.“
„Emma!Nie neskladaj!“
TU TU TU.
Nechápem prečo sa musí každý o mňa starať.Keby im na mne záležalo ako tvrdia,tak by ma nechali tak.Ale nie...Jeden mi musí stále klamať,že som mu chýbala,ďaľšia mu zase všetko vytrepe.Ach.Prečo.Som až taká zlá?Len preto že nechodím sem tam do školy?A chodím s kamošmi fetovať?Noa čo.Páči sa mi to.Nech to pochopia.Je to skvelý pocit.Aspoń zmiznem nachvíľku z tohto sveta kde ma má „každý rád.“

Emma,

chcem len aby si vedela,že viem kde si,keď nie si v škole.Chodíš s nejakými debilmi fetovať.Nechcem aby si ma nenávidela ešte viac,ale prestaň s tým.Ničíš tým seba aj ostatných ktorí ťa majú radi.Drogy ti nepomôžu.Všetko len zhoršia.Pochop!
P.S.-Mám ťa rád a nechcem aby si sa takto trápila a ničila.

Milý Marek,

je mi jedno či chceš,čo vieš,o čo ma prosíš.Je mi to ukradnuté.Nechápeš že mne je takto dobre????Nič od nikoho nežiadam,len aby mi dali pokoj.Je to také ťažké pochopiť?Keby ma máte všetci tak radi ako vravíte,tak ma necháte tak.Aby som bola šťastná.Pretože som šťastná.Drogy mi pomáhajú zabudnúť.Všetko uľahčia,nie zhoršia.TAk to pochop TY!A nestaraj sa mi do života.
P.S.-Nemáš ma rád!!!!Zabudni na mňa.Prosím!Daj mi pokoj!
Na druhý deň po škole.

„Čítal som tvoj mail.Strašné čo si tam popísala.Myslela si to vážne?“spýtal sa ma Marek.
„Do bodky.“
„Tak po prvé.Pri drogách nemôžeš byť šťastná.Po druhé,nestarám sa ti do života,iba ťa mám rád a neprestanem s tým.Po tretie,nezabudnem na teba.A po štrvrté drogy ti nič neuľahčia.Ešte nikomu nikdy nepomohli.Chceš zomrieť?“
„Po prvé.Áno môžem. Po druhé ale prestaneš.Po tretie ale zabudneš.A po štvrté áno chcem.Uhádol si.“skonštatovala som spokojne.