Basnicky.sk

Dva dni po čine,
tváriť sa nevinne...
Vedieť o svojej obludnosti,
páchať hlúposti v chvíľkach slabosti.
Slabosť ani nie nútená,
pohnútkou mysle však zvrátená.
Sklamať pár ľudí,
zničená tvár strach budí.

Pre moje chyby,
zlé veci novej doby...
Nedokážem sa pozrieť,
už nechcem zdvihnúť zrak.
Spomienky chcem zotrieť,
vetrom nechám odfúknuť ten mrak...
No stále nespoznávam tú osobu,
je zvláštna...
Má zjavne nejakú chorobu,
tvár je smutná...
Choré myšlienky zrodili sa v hlave,
nie je to, to pravé.

Ďalší z pádov do minulosti,
zachráňte ma od nerestí...
Nechcem sa viac späť obzerať,
zvädnutú ružu na hrobe pripomínať...