Nad Atlantídou sa stále stmieva
Hrmieva
A hýbu sa prsty keď prší hmla
Rosa je ako kosa
Pokryje tvoje telo
Ako hodvábna pokrývka
Ja som sama!
/v lese bez svetla
Na púšti bez vody/
„ ...I všetko oprázdnelo
Nikto nedýcha Nikto neprosí
Nedýcha nevzlyká
Neľúbi Svet vlastnej záhuby
Na dosah pravej ruky
Chytiť ho neutekať s nikým...“
...povedala babička s horiacou cigaretou
Riadiac plnú električku
Na ceste Od nikam do nikam...
/Atlantída vyhorela!/
Som sama a necítim dážď voňavý
slnko na tvári mi pehy nespraví
Ako na lúke ktorú nikto nekosí
Zarastajú cestičky po mne Za nocí
Chladných
A tvoje prsty nežnosti plné...stratili sa. Kam??
Pani naproti stúpila do kaluže...
Všetko je jedno! ( i jej mokrá ponožka)
Nad Atlantídou sa stále stmieva, moja drahá babička
Dátum vloženia 3. 5. 2009 18:10adida
Nad Atlantídou sa stále stmieva
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 940
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- milson5
zaujala si ma ... paci sa mi
3. 5. 2009 19:31 - taraxa
Ou...dobréé
3. 5. 2009 21:54 - bobo31
No, na to, že máš 16, je to výborné. Naozaj.
4. 5. 2009 09:45 - nickmyname49
Veru, súhlasím s komentármi nado mnou, veľmi dobré
4. 5. 2009 17:37