Stonala do tmy
a spájala nebo s peklom
Zhodila som zo seba kameň
záťaž, čo ako vtáci
vzdorovali mi plachtou nad chrbtom
vzdala som sa správne
vo chvíli, keď kostolné zvony
spievali melódiu nového vzniku
môjho vzrastu
akoby som sa znova narodila
ten pocit úžasu celého týždňa
tak voľná
slobodná a jemná na dotyk
zelená krása
a ja som začala konečne žiť
naozaj s páperím na dlani
neodolateľne pôsobivá
rozdávam úsmev na hrany
využitia šancí
dnešných prítomných predsavzatí
keď v hĺbke viem
kam kráčam
Dátum vloženia 2. 5. 2009 20:38Biela_ruža 
Renesančná
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1344
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- nickmyname49
Veru, znovuzrodenie, dobré
.
Pekne, Lucka(0.33L Sprite
... "Nič vám nechýba?"
)
2. 5. 2009 22:14 - Syber
tak toto je veľmi dobre zoštylizované dielko... zosúladené aj s oddychovými veršami
2. 5. 2009 22:22 - Jano1351
súhlas so Syberom
3. 5. 2009 09:13 - Biela_ruža (napísal autor básne)
dakujem vam.. tesim sa
a Vladko... ( "Nie, nie, dakujeme.... úúúsmev...)
4. 5. 2009 20:53