Každý deň kráčam tou istou cestou
bez priateľov,so samotou krásnou.
Neverím viac na rozprávky,ako si mi odišiel
povedal si,že ak to čo medzi nami vanie,skutočná láska je
tak s nami zostane.Neodíde.
Všetko sa žiaľ zmenilo,
s prvým jesenným nádychom a vetrom
tuším zahodil si našu lásku v balíku so starým svetrom.
Žiadne maily,sms-ky,hovory
už aj tvoje oči ma sklamali.
V diaľke teraz na lavičke s frajerkou sedíš
možno tak ako ja na oblohu hľadíš
pri pohľade na tvoju fotku strasie ma
stále pýtam sa vetra,prečo som tak sama.
Ale už som si zvykla.
Už ma to nebaví posielať nekonečné maily,ktoré si aj tak nečítaš
aj na to,že sa ma už „Ako sa máš?“nikdy nespýtaš.
Je to tak lepšie.
Za počítač si sadám
v odraze mojej tváre stále lásku hľadám.
Prázdna schránka,žiadna pošta.
Ale je to v pohode.Ani som žiadnu nečakala.
Dátum vloženia 2. 5. 2009 20:24AvRiL_GiRL 
Sila zvyku...
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1270
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti