Basnicky.sk

Povedal si,že tu budeš
že tu budeš navždy stáť.
Prečo si ma musel súdiť?
Prečo si sa musel smiať?

Neverím viac vlastným očiam
zašpineným od sĺz keď som sa vzpierala tvojmu odchodu.
Skôr ako si zabuchol dvere povedal si
"Možno sa ešte stretneme."

Ja však na na tú časť môjho príbehu
viac už nemôžem čakať.
Mať tak aspoň istotu.Aspoň v tomto.
A teraz...
Plačeš mi v telefóne,plačeš mi pri dverách.

Ale ja už ziaľ nemôžem veriť ani tvojim slzám
Nedokážem to.
Keby vieš ako sa snažím.
Márne.

Listy mi už dávno pošepkali,že nie je všetko ako má byť.
Vietor mi odfúkol lupienok z môjho kvetu tak,
ako mi odfúkol teba.

Konečne som pochopila prečo si mi vtedy zabuchol dvere.
Aby som teraz mohla spraviť to isté ja tebe.
Je to skvelý pociť.Ďakujem.

Musela som to skončiť,aby som to raz možno mohla znovu začať
Skončiť,akoby vieme,že sa raz znovu stretneme.
O niekoľko rokov.Keď budeme iní.Dospelí...