Basnicky.sk

vyrástli zo mňa mamine ruky

odteraz
sa snažím podopierať sám

v hlave mám čosi
ako automat
čo počíta odstredivé kroky

a zvyšok
sa len nečinne prizerá
na mňa
na svet
zrastený do tŕňových korún života

odteraz už rozoznám
nástenné
a trhacie úsmevy
čo parafrázujú nebeský pokoj

daj mi ... pokoj!

o viac sa nestaraj
na dlážke
sa rozdávajú rovnaké stopy

vyrástli zo mňa tie hrejivé slová
čo vedeli potešiť syna
keď utekal
pred vrahmi živých snov

tam bola jeho nádej
v jej srdci
veril
že srdce ženy dokáže milovať

ale sklamal sa v cudzích
tých
čo si svedomito ukrývajú podväzky
v nedeľnom chráme
aby sa opili pohľadmi muža
čo sľúbil celibát

veril
v posvetnosť lásky
čo rýchlo obnažuje sfarbené lýtka
a nehynie po prebdenej noci
keď sa spí spolu

a predsa sa zmýlil v duši ženy
tej intímnej škrabky
čo svieti hviezdám noci
falošnými šminkami a potupou

a preto sa rozhodol
syn
zostane synom
a celý svet si pred sebou zabuchol
do zložených dlaní
aby slúžil láske, čo ho nezraní

Posledná aktualizácia: 29. 4. 2009 21:41