Basnicky.sk

Nedávajte mi už nálepky,
tie lepkavé ako čierny decht,
nie, nevoňaju vravím vám ,
a krčia mi včerajší vankúš,
a páchnu ako rýchla cigareta

Po matracoch sa už kotúľajú skrútené kvapky,
noc asi pritažila obrátený svet
nik už nesvieti,
a ja čakám,
že nepríde vypočítavé pokušenie...
kŕčovito usínať

Bdiem,
tak veľmi sa bojím,
viem, že zjavia sa znova,
ako nakazený radosťou,
s nekonečnou rozkošou
so sadou svojich myšlienok

A budú ako jesenné havrany,
prehrabú každú zatienenú brázdu,
v zobákoch už držia prikázané hriechy,
a v okamihu nalepia mi do duše
svoju moc
a budú bieli, čistí

nie, nedávajte mi už nálepky,
neunesiem váš zaprášený očistec,
nezahrám si viac s vami,
tú vašu smiešnu hru na spasenie,
moje viny sú moja vec