Je podvečer a sneh padá
cez oči do duší,
na staré hriechy tam sadá,
ticho nás prehluší.
Nič nespraví väčší hluk
než myšlienky vlastné.
Keď aj vločka vydá zvuk
sú po čase jasné.
Svet sa zrazu tvári
nevinne a bielo.
Tak jak spánok v tvári,
tak jak tvoje telo...
Necítim v sebe
už hnijúce listy.
Pochybnosť jesene
-som si v tebe istý.
Ja len poviem: „Počuješ to drahá?
Vonku opäť padá sneh...“
Po líci ti stečie jedna slza vlahá,
pritisneš sa,povieš: „Nech...“
Dátum vloženia 30. 11. 2005 01:18Flavier
Biela chvíľka
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1346
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti