Basnicky.sk

Flavier  Zobraziť/skryť lištu autora

Biela chvíľka

Je podvečer a sneh padá
cez oči do duší,
na staré hriechy tam sadá,
ticho nás prehluší.
Nič nespraví väčší hluk
než myšlienky vlastné.
Keď aj vločka vydá zvuk
sú po čase jasné.
Svet sa zrazu tvári
nevinne a bielo.
Tak jak spánok v tvári,
tak jak tvoje telo...
Necítim v sebe
už hnijúce listy.
Pochybnosť jesene
-som si v tebe istý.

Ja len poviem: „Počuješ to drahá?
Vonku opäť padá sneh...“
Po líci ti stečie jedna slza vlahá,
pritisneš sa,povieš: „Nech...“
Dátum vloženia 30. 11. 2005 01:18
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1346
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. Ewulik

    koniec zvláštny, ale páči sa mi

    3. 12. 2005 19:28
  2. nereg. DVL

    brutus

    2. 2. 2006 19:49
  3. sunlight

    Ano,ano,mam rada také konce,ktoré v podstate nekončia,ale začínajú...nejaký príbeh,super.Každý si to predstaví po vlastnom.

    14. 2. 2006 11:31