Počul som
o smutných očiach
na ustarostenej tvári hladných detí
vtedy keď svet rozprával
koľko sa musí investovať
aby sme mohli lietať do vesmíru
a ..... zostal som chladným
pretože je nevyhnutné
napredovať
Videl som žobráka
pozerať večer do výkladu drahej reštaurácie
bolo to "božie" svetlo?
pre ktoré videl ako sa dá nasýtiť?
alebo pekelná tma?
pre ktorú nik nevidel jeho?
Naozaj neviem
nakoľko sme sa zmenili
za tých pár tisíc rokov
a kam spejeme
a či sa vôbec niekto pýtal
koľkí chcú letieť do vesmíru
len večer
sledujem správy
lebo môžem....tak ako my "všetci"
...hladné deti
...zničené lesy
...choroby
sedím
sledujem správy
a krútim hlavou
ako vy
ako je toto možné???....
až "toľko" dokážem!
Dátum vloženia 29. 4. 2009 01:38111krát
Moja hanba
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1249
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti