Som krtko.
Nevidím si na kraj nosa,
necítim, jak padá rosa,
nevnímam kvapôčky dažďa...
Nič, len chodby plné prázdna.
Žiadne lúče, ani úsvit,
naveky len temný úkryt,
jasné nebo, sivé mraky...
Nie, nečakám na zázraky.
Nespoznám ja farby dúhy,
neuvidím letokruhy,
nezbadám, keď vyjde mesiac...
Viem, niekedy menej je viac.
Načo snívať o nádhere?
nemám zrak - a to je celé.
Veď mám ďalšie štyri zmysly...
Prečo strúham úsmev kyslý?
Dátum vloženia 26. 4. 2009 20:29Egonom
Krtko
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1108
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti