Palacinky.
Krém tvojej duše.
A stádo ruží letí ponad nás.
Čas je dnes pomalým milencom.
Mandarinky.
More a kilometre súše.
Odistená vášeň premohla ma zas.
Nezostalo nič pod kredencom.
Chliev a v ňom tí dvaja.
Láska, čo nemá konca kraja.
Vykukol Adam z raja:
„Evička, ty si ale čaja!“
Netreba trhať zo stromu poznania,
netreba vešať kňaza,
netreba lízať vyschnuté rany,
netreba plakať. Váza
predsa nespadla nám z rúk.
Netreba plakať, už ani muk.
Nemám rád, keď sa hráš na lásku.
Nemám rád, keď jak princezná...
...na hrášku.
Viem, že ma nechceš, hádam to prežijem.
Viem, že ma nechceš, hádam ťa prežijem.
Nechajme to, princezná...
...načo ďalšiu urážku?
Načo city? Načo lásku?
Načo básne? Načo sú pravidlá?
Dám si pásku
cez oko.
A zavriem oči,
aj tak nič nevidia.
Dátum vloženia 26. 4. 2009 20:19Egonom
Labuť a jeleň
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1228
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti