Basnicky.sk

Kráčala som ulicou a všetci proste zazerali. Až som si myslela, že sú všetci chorí a najhoršie bolo, keď som si to začínala myslieť o sebe.

Tak som si to premietala. Sprchovala som sa, som oblečená, tak aby to bolo znesitelné. Jednoducho som si povedala, že je to nechutne voyerské, čo neznášam.

Upútavať pozornosť to fakt nepotrebujem.

Dostala som sa k jednému ešte celkom slušnému pubu. Zvyčajná cesta a ten pub je zatiaľ celkom slušný, ale nebude, čo je celkom škoda. Rada tam chodim na kofolu, a tak...Sedím na dreve, čistá príroda.

Zvyčajne mám aj spoločnosť.

Sedávajú tam väčšinou takí ty chlapi alebo chlapci, čo radi pijú pivo, a tak podobne. Občas aj manželky a deti alebo vnúčatá. Pohoda, aspoň vtedy sa to tam snažia slušne stlmiť, ale chlapi vždy okukujú, keď idú okolo ženy, keď idú okolo dievčatá. Hm...

Som rada, že mi nechuti pivo, že ma vôbec nepriťahujú ženy.

Prechádzam popod bytovku. Je tam chládok, niežeby som potrebovala schladiť. Celkom prázdna ulička až na pár okoloidúcich, pracovníkov na prízemí a mňa. Tichá pasáž.

Zrazu rozmýšlam, kam mám namierené...O chvíľu je cieľ jasný.

Asi meškám, takže zrýchľujem krok, ale je to celkom škoda. Možno mi niečo uniká pri tom tempe.
Ja nikdy nespomaľujem, som netrpezlivá.

Nič viac, len rozmýšlam, že táto cesta nebude druhý krát tá istá, rovnako zaujímavá. Všetko, čo sa zopakuje bude už letmé a možno na to zabudnem...





Rozhodla som sa, že naspäť pôjdem inou cestou.

Posledná aktualizácia: 30. 5. 2009 13:05