sádzali jamkami vanilkové sady
len tak na dochutenie
vlhli na podnebí
skoro
skorocelové krivky ženy
v priesečníku
vyhrotené otáznikmi
keby
ale ich chuť nikdy nedostala šancu
dostať sa až k oknu
a odtiaľ žiariť do polrovín duše
ako vodopád ...
stekajú
zvonka odvodnenými bliznami
z pučiaceho kvetu
a nikdy viac nenájdu
z človeka
než chvílkovú slabosť
ktorá bodá priamo do srdca
sádzali na stále nové kone
a nikdy
nedošli do cieľa
Posledná aktualizácia: 13. 4. 2009 00:20
Dátum vloženia 13. 4. 2009 00:18milson5
náhrady
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1279
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Lorros
najviac sa mi pacil zaver, celkovo fajn..
13. 4. 2009 10:28 - Syber
13. 4. 2009 10:31 - kristinaa
13. 4. 2009 15:31 - milson5 (napísal autor básne)
som stastny
14. 4. 2009 17:59 - Biela_ruža
dost dobra milan
23. 4. 2009 17:57