Basnicky.sk

Cítim ten prázdny pocit, strácam sa sama sebe i tým ktorých milujem.
Viem, ubližujem Vám, ale je neskoro ľutovať čo nejde späť.
V hrudi cítim akési prázdno. Je to ako keď kričíš do tmavej izby a nik tam neni. Si tam len ty! Čo ozaj cítiš? Ako Ti je? Ako Ti vedia pomôcť ľudia? Opúšťaš okolitý svet, neumieraš ty vstupuješ sám do seba. Hľadáš zadné vrátka, izbu kde nájdeš niekoho kto ťa pomojká a uteší. Kde si? Vieš? Asi nie.. Stále tu nie si... Prežívaš to čomu sa vraví rovnaká fráza, ale Ty to tak necítiš, vidíš pred sebou spomienky, ďaleké. Je to zahmlené? Máš smolu! Už Ti to nik nevráti späť. Prežívaš rozchod... Je Ti ťažko, stále nevieš prečo, stále nevieš kade, ale nevzdávaš sa a v slzách hľadáš útechu. Nie je to márne? Pýtam sa sama seba. Vo mne sa ozve známi hlas... Je... Choď prosím ďalej..
Vravím si sama sebe, že blúznim, nie ja len neviem kade...