Basnicky.sk

hľadím sa seba z okna čo sa volá svet
niečo by som chcela vedieť
čo je to láska
a odkial sa tu vzala
je zvlástna
bez pravidiel už ju nechcem
ja už nemôžem
je tu niekto kto ma počuje
túžba pred mnou zavvieram dvere
slzy počujem spievať na konci postele
je to táké prosté
až absurdné

neha práve nedmietla učasť
pokúšam sa ešte aspoň kričať
nech je počuť zvuk z mojích úst
utekám , vzlikám ,snažim sa uniknuť
unikám do tela niekoho iného
koho netrápi tažké bremeno ako mňa
mesiac sa to mlčky pozerá
pomaly sa v náram do iného tela
telo krásne , telo bezchybné
hlavne , to nieje to moje

mne to nestačí
duša mi ostala
tak sa teraz zriekám niekoho sa nepýtam
ešte vymeniniť fotky , vymeniť rám
vyrriesť na sebou posledné slova
nech je dokonana

mám už požičaný status
nenájdeš ma , premena bola práve ukončená
občas sa ešte pozriem z okna čo sa volá svet
ten plachej , krehkej dievčiny už niet -demom zla ju pohlil

zrazu zistim ,že bol len sen
prebúdzam sa na záchode , na záchode s poharom v ruke
s hlavou , ktorá si nepämetá
len možno ale matne Teba
zas som sa opila , aby som zabudla
na chviľlku som si polietala v alternatívnej realite

vraciam sa miesto činu vraciam sa do baru
idem si kúpiť spomienky
slzy idem za hlavným čo v tom prsty má
hovorí , mi " čo je dievča svoju dušu si v noci predala ,veď si chcela
je mi ľúto , ale aj o svoju lásku si v noci prišla " ...

aj telo je zrazu iné v tom zmätku som sa nevidela v zrkadle

nič by možno nebolo stalo kedy som tak strašne neopila
ale čo kašlem na Teba
nikdy neprideš na to , že som to Ja .