Basnicky.sk

Prechádzam tvojim mestom.
Z výkladu s ovocím na mňa hľadí pomaranč.
Príliš oranžový ako tvoja pleť.
Napáchnutý biznisom
núka sa mi do kabelky.
Je celkom ako ty.

Kráčam s hrdosťou leva.
Ten výklad však odráža zmáčané iskry v tvojom oku.
Druhé už nemáš.
Vylúpol ho čas.
Vrátim sa a jednou dlaňou zbieram šupky plodu.
Druhú už nemám.
Ostala v tvojich rukách, keď zbierali sme čerešne.

Prechádzam tvojim mestom.
Farebné to divadlo svet.
Šľapem po zhnitých jablkách a bábky sa mi smejú do ksichtu.
To ty z rohu ulice ťaháš za nitky.

Prikradnem sa potichu, že do teba hodím ten pomaranč.
Plecia mám ľahšie, akoby . . .
Pomoc.
Pomôžete mi ?
Pomôžte mi !
Počujete ma?
Ukradli mi kabelku
Bola bielo červená.
Všetko som v nej mala.
Celý majetok.
Nádej, nevinnosť.
Všetky doklady.
Hrdosť, ambície.
A hlavne jeden krásny pomaranč.
Pozrite, ostali mi v rukách. . .
Ostali mi, len čierne ramienka.

Nehľadajte.
Nechajte ma.
Reikarnácia v dohľade.

Nahá prechádzam mestom.
Zbieram kúsky, čo ostali po civilizácii.
Pusto, bezfarebne.
Víta ma tabula s novým ovocím.
Reštavrácia mestských zariadení.

Zabočím schúlená do snov.
Na križovatke vášní nachádzam tvoje stopy.
Budím sa v tvojom ovzduší,
keď prechádzam mestom.

Výpary, výjavy, výrazné hlasy.
Ja ten Paríž v tebe, nadovšetko milujem.