Čítala som kdesi, také divné veci.
Boli to slová neobyčajné,
rúškom tajomstvá zakryté.
Slová nehy, lásky a štastia...
Boli to vety, ktoré k láske patria.
Možno ich niekto ešte nikdy nepočul,
ale každý ich raz započuje vo svojich ušiach.
Pretože pre každého z nás,existuje človek,
s ktorým urobíme ten náš pár.
Potom spolu s radosťou sa vydáme,
po bádaní a sláve...
Zistíme, že svet je niečim zvláštny,
svet je to, čo nikdy neprebádame,
ako srdcia naších lások,
pretože nikdy človek neostane bez vrások.
Stále mu niečo vadí, stále sa háda,
a to je tá veľká záhada...
Prečo sú v nas čudné veci,
ktoré nedajú nám spávať,
ale vždy sa potrebujeme len hádať?
Asi preto, že inač by sme vybuchli,
nerovovo sa zrútili?
...bude to tým, aby sme sa nepremenili na dym...
Posledná aktualizácia: 2. 4. 2009 16:19
Dátum vloženia 2. 4. 2009 16:17katka34311
Záhada...
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1662
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti