Basnicky.sk

Stalo sa to v jeden augustovy vecer
sedela tam a pocuvala piesen.
Onedlho vysla von
v sere tiena stal tam ON.
Co citi nevedela
preto ticho tam sedela.
Napisal jej ze ju lubi
ze i nemozne jej slubi.
Lubili sa,boli stastny
no nevedela ci je ten pravy.
Nikdy nezabudne na jeho bozky
na jeho vonu a na jeho kroky.
Zazili spolu vela krasneho
uz naveky bude lubit jeho.
No koniec mesiaca prisiel
a ON bez rozlucky odisiel.Myslela si ze sa zruti
a doposial este smuti.
Zistila ze uz nikdy nebude pri nej
pretoze jeho srdce uz patri inej.
Nikdy uz nepociti jeho objatie
ako velmi boli sklamanie.
Lubila ho,bola to laska
no do jeho zivota prisla ina kraska.
Lubila ho,lubila tak krasne
skoncilo to skor nez svieca zhasne.
Odpustila mu vsetko co sa stalo
no nadalej,nadalej lubila ho.
Pyta sa preco pre lasku ludia trpia
preco bola taka hlupa.
Stalo sa to coho sa najviac bala
Boh jej ho vzal a ona ho milovala.
Tak chuti laska bez lasky
odide a uz sa nevrati.
Neveri tomu,ale je koniec
tejto rozpravke zazvonil zvonec.
Darmo sa buri,place,vzlika
raz lasku najde,ta sa zatial skryva.
Zistila ze to vsetko bol len omyl
lubila a zivot jej lasku skolil.

Presiel mesiac,presli dva
a ona este spomina.
Este stale citi nieco
po tom vsetkom sa pyta preco.
Stalo sa to ked nanho spominala
a vtedy sa seba spytala:
Preco sa nemoze zobudit
a konecne prestat ho lubit.
Spomina na jeho objatia
na bozky pri svite mesiaca.
Chcela len jedno:aby bola stastna
aby ju lubil a nebola sama.
Stratila vsetky svoje nadeje
a on ked ide okolo iba sa zasmeje.
Lubit ho uz asi nikdy neprestane
mozni iba ked ta chvila nastane
Chvila ked jej povie odpust mi
prepac za vsetky moje hluposti.
Mylila sa v nom a sklamal ju
pisal jej basne a vraj lubil ju.
Chcela zabudnut uz navzdy
pocitila vsak chut krutej pravdy.
Uz nevedela ako dalej
vtedy,vtej malej
tichej noci sa to stalo
odisiel a ona lubila ho.
V tu noc ked prisiel k nej
povedal:laska ved sa smej.
Lubim ta a si taka krasna
nevyrovna sa ti ani svit mesiaca.
V krasnom svetle rana
s laskou nanho spominala.
Tesila sa ked vecer nastal
ked prisiel a krasne sa usmial.
Ked boli spolu rychlo plynul cas
vzdy ked ju objal presiel nou mraz.
Rozplivala sa pri jeho bozku
a myslela nanho pri kazduckom kroku.
Avsak jeho oci boli cosi ine
mali farbu mora pri jeho prilive.
Mal nadherne oci a ako med pery
vzdy ked nanu pozrel pobozkat ju smeli.
Lubila ho a lubil ju aj ON
No stale rozmyslala co bude potom.
Potom ked skonci mesiac kras
nevie ci sa stretnu zas.
Skoncilo to laskyplne leto
ON odisiel a nikde ho nieto.
Stalo sa to v jeden novembrovy vecer
bolo chladno a pocuvala tiesen.
Ked pocitila nieco v srdci tvedy zistila
ze je koniec a ona zabudla.