Nemôžem to dnes cítiť,
nemôžem sa toho zbaviť.
Zachvátený niečím,
prstom po oblohe kreslím...
Spoznal som niekoho,
krásne zaujímavého.
Vracia mi po kúskoch tvár,
nie viac, bezduchý proletár.
Konečne nadychujúc,
myseľ zachvacujúc.
Začínam mať rád,
bojím sa že príde pád.
Ďalší to snáď nie,
vo vzduchu tiché mámenie.
Chcem si stále pamätať,
momentmi sa strácať.
Strácať sa v nežnosti pier,
úsmevu hier.
V pohladenia čo chýbali,
objatia čo zmysel začať dávali.
Sladký pocit šťastia,
no taký vrtkavý.
Teraz tŕpnem od čakania,
zajtra opäť plačem,
človek túlavý...
Dátum vloženia 30. 3. 2009 19:42nightwish47 
Vo hviezdach...
Básnička je vložená v kategórii Priania
Počet zobrazení básne 7496
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti