Basnicky.sk

Nemôžem to dnes cítiť,
nemôžem sa toho zbaviť.
Zachvátený niečím,
prstom po oblohe kreslím...

Spoznal som niekoho,
krásne zaujímavého.
Vracia mi po kúskoch tvár,
nie viac, bezduchý proletár.

Konečne nadychujúc,
myseľ zachvacujúc.
Začínam mať rád,
bojím sa že príde pád.

Ďalší to snáď nie,
vo vzduchu tiché mámenie.
Chcem si stále pamätať,
momentmi sa strácať.

Strácať sa v nežnosti pier,
úsmevu hier.
V pohladenia čo chýbali,
objatia čo zmysel začať dávali.

Sladký pocit šťastia,
no taký vrtkavý.
Teraz tŕpnem od čakania,
zajtra opäť plačem,
človek túlavý...