Zahalená chodiac potkýňa sa o látku,
myslí na život v inom pozlátku.
Pohľad klopí pred mužmi,modlí sa...
bolesť prikráda sa do srdca...
Burka ukríva,telo spalené,jazvy.
Oheň... strachu ju mal zbaviť navždy.
Spomína,prvý úder potom tisíce,
v kúte v strachu deti plačúce.
Modlí sa boha prosí o pomoc..
nik iný nezbadá neprávosť.
Petrolej,benzín hlboká noc,
v bolesti ukončí bezmocnosť.
Zranená bez cti, bez lásky,
v očiach rodiny otázky.
Cíti sa neznáma,bez mena.
Stratená ,spálená.....
Dátum vloženia 28. 3. 2009 21:58sana 
Afganistán
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1503
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Jano1351
no, v závere by som nedal bodky, ale ešte jedno slovko, aby bol lepší rytmus básne, inak fajn, ale tie predtým sú krajšie(myšlienkovo), z tohto mám taký čudný pocit
29. 3. 2009 12:14 - sana (napísal autor básne)
Čudný pocit.. no ked čítam knihy o ženách z Afgánistánu..mám rôzne pocity určite nie čudné..skôr smutné
29. 3. 2009 18:47 - Jano1351
čudný môže byť aj smutný, ale to je len detail, z môjho uhla pohľadu
29. 3. 2009 18:55 - Leah
mne to pripomenulo Hosseiniho
29. 3. 2009 19:15 - sana (napísal autor básne)
hm Hosseini,Ollieric..je ich viac co pisu o zivote ci nezivote tych zien..
2. 4. 2009 21:35