Keď zomriem nikomu nebudem chýbať.
Keď odídem nikto si to ani nevšimne.
Keď sa stratím nikto ma nepôjde hľadať.
Keď ma niekto unesie nikto to nenahlási.
Ale raz sa ráno niekto zobudí
a zistí že ma už niet,
potom ale už bude neskoro.
Preto ľudia majte ma tu radi
a nezabúdajte na mňa.
Lebo fakt neviem dokedy tu ešte budem.
Ja vás všetkých mám moc rada.
A nezabúdajte na to.
Ľudia fakt a toto nemyslím zo srandy.
Myslím to smrteľne vážne.
Keď som už raz tu tak si to vážte.
Nezostanem tu naveky.
Už je to so mnou zle,
neviem čo sa to so mnou deje.
Toto nie je žiadna sranda
je to iba krutá realita.
Je to tak a nik to už nezmení,
predsa každý človek zomrieť musí,
ale nie každý sám.
Preto prosím aspoň niekto,
maj ma rád
ale nemusíš pri mne vždy stáť.
Iba v tých chvíľach najhorších,
keď už ani neviem kto som.
Keď už na všetko zabúdam,
keď do temnoty upadám,
keď sa už smiať nevládzem.
Vtedy stoj pri mne,
ak ťa o to poprosiť smiem.
Dátum vloženia 25. 3. 2009 11:22duduliatko55
Keď...
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1442
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Jano1351
v podstate nie zle, ale dalo by sa tam veľa toho pomeniť, pridať trochu obrazov a neurčitosti, nech si čitateľ môže trochu pustiť fantáziu,,,ale je to tvoje a od srdca, a tak by to malo aj ostať
25. 3. 2009 11:42 - duduliatko55 (napísal autor básne)
Ďakujem ti Ja som bola vtedy dosť na dnes a ani som vlastne nevedela poriadne čo píšem...
10. 7. 2009 13:43