Sedím s rukami pod bradou
a pozerám do okna, v ktorom nájdeš celý svet.
Hľadám Ťa upreným pohľadom.
Všetko tam je, len Teba tam niet.
Ale ja verím, že raz sa objavíš
a moje srdce sa šťastím rozbuší.
Aj keď ma len stroho pozdravíš,
budeš pre mňa dar, ako dáždik na súši.
Privieram oči a zrazu Ťa tu mám naživo.
Hladím Tvoju tvár.
Jazdou, po Tvojom tele, spanilou,
prijímam Amorov dar.
Jemne bozkávam Tvoje pery
a láskou spletené telá,
tichúčko vzdychajú do mäkkých perín,
keď slastný kŕč, naše vnútro zviera.
Precitám zo snov
a monitor bliká do ticha.
Len sám obklopený prázdnotou
s polnocou si potykám.
Ale ja verím, že raz sa objavíš
a moje srdce sa šťastím rozbuší...
Posledná aktualizácia: 23. 3. 2009 23:39
Dátum vloženia 22. 3. 2009 10:39pnackar 
sen
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 2011
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- nickmyname49
Jediné, čo by som vytkol je
"bude to pre mňa, ako oáza pre zblúdilých na púšti."
To tam trocha nesedelo, čo sa týka dĺžky, ale okrem toho veľmi pekné
23. 3. 2009 15:38 - pnackar (napísal autor básne)
opravil som...
28. 3. 2009 21:39