Mam niečo na duši čo srdce nepusti.
Mam jednu otazku,prečo laska boliet musi.
Nechapem takej laske ked sa človek trapit musi...
Velmi som lubila a aj tak som sa sklamala,
pod srdcom dieta som nosila,
to dieta je dokaz lasky -že tak krasny cit existuje...
Je to už dlha doba čo niesme spolu,
ale vieme to obaja že nas dvoch spaja
niečo krasne a vinimočne...
Nedokažem zabudnut na tie krasne chvile
v mojom srdci je stale smutok a v
mojich očiach zhasol jas-neuvidiš už viac to štastie v nas...
V očiach slzy mam ked na teba pozeram,
plač aj v spanku citim tym tvojim rečiam už neuverim.
Sklamal si ma ako človek,ako kamarat,ako vrah
čo zabil lasku v nas-nemožem ti verit už viac krat.
Teraz sa v slzach utapam na naše zažitky spominam
a teba preklinam...
Zabudnut sa mi nedari,ked mi tvoja tvar pred očam žiary.
Tak sa navždy maj a srdce mi vravi už sa neobzeraj....
Spomienky v nas ostanu navždy....
Dátum vloženia 21. 3. 2009 18:19marketka
spomienky
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1326
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- nataly012
myslienku som sice pochopila ale mohla by si na tom este trosku popracovat... ta basen je podla mna nudna... nie je z nej ziadny zazitok
21. 3. 2009 19:56