Hľadím do neba.
Pozerám na mračná ktoré sa mihajú ...
Pozerám na modrastú farbu nebeského mora...
Je tak nádherná, krásna.
No zrazu zahrmí...
Z krásneho neba je zrazu šero..
Ako v mojom živote sa úplne zotmelo..
Zostali len vrásky na srdci, na duši...
Nikto o nich však vôbec netuší...
Sú len moje, ja s nimi bojovať chcem...
No niekedy už vôbec nevládzem.
Tak ako obloha sa zatiahla, tak môj život upadá.
Čakám kedy sa opäť rozsvieti slniečko,
a moja duša pocíti hrejive tepľúčko...
Možno to bude zajtra, možno o pár mesiacov...
No ja som silná, a počkám si na to..
Počkám kedy sa opäť budem usmievať...
Kedy svojím priateľom budem môcť úsmev darovať...
Dátum vloženia 20. 3. 2009 09:51katka34311
Moje nebo
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1558
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- nickmyname49
Svieť slnko
rozožeň ťažké mraky
nech sa napijem
z modrosti neba.
Cítim tú ľahkosť
a rozptyl lúčov
na všetkých kúskoch
aj vnútri tela.
Tak, treba byť silná a už dnes darovať svoj úsmev.
20. 3. 2009 15:50