Basnicky.sk

Keď občas tvoj rozjarene zamyslený pohľad rozvíri hĺbavé vody môjho vedomia, stáva sa mi zázrak. Zahľadím sa. Dobrovoľne si tak stále dookola sadám do ríše fantázie, z ktorej je tak ťažké vrátiť sa do reálneho sveta. Na chvíľu sa mi zastaví dych a počujem tlmený tlkot svojho srdca namáhaného láskou k tebe. Ten okamih krásneho vzplanutia pozvoľna prechádza do dýchavičného vnímania tvojej prítomnosti, do kúskovitého si vychutnávania tvojich myšlienok... Tak rád by som ich vnímal celkovo, nekúsovane! Tak rád by som ťa v sebe chcel prežiť inak, chcel by som sa zapustiť do tvojej krásnej podstaty! Ale ty nechceš, nedovolíš, nemôžeš...
Preto iba sklopím svoj vnútorný zrak a dúfajúc že si nepovšimneš jemné zachvenie mojich pier, sa na teba kŕčovito usmejem. Ty mi úsmev opätuješ, myslíš si že vieš čo sa vo mne odohráva. Potom sa na nekonečnú chvíľku pozeráme jeden druhému do očí. Ty do mojich zvnútra zastretých túžbou a ja do tých tajomných zamatových studničiek tvojich. Dívame sa na seba a zdá sa mi, že obidvaja hádame na čo myslí ten druhý... Nezáleží na tom o čom sa chceš so mnou rozprávať, som rád s tebou pre ten úžastne posiĺujúci pocit z tvojho pohľadu. A potom sa už len nechať unášať. Ale len málo ľuďí má to šťastie ,že je im dovolené odlepiť sa od zeme. Ja ho nemám...
Preto občas uhnem pohľadom. Nehcem ti ubližovať mojimi skrytými túžbami. Myslím že aj ty cítiš to napätie, ktoré vo mne vzniká z prítomnosti tvojej krásne vzdorujúcej duše. Tak sa teda na teba vždy pozrem ešte raz, zahľadím sa do pre mňa neprístupných hĺbok tých tvojich studničiek. Ale tento môj pohľad ty už nezachytíš, lebo napriek neuhasínajúcej túžbe byť s tebou sa už jednoducho musím vždy odplížiť z dosahu tvojej fantázie. Každá ďaľšia myšlienka prerozprávaná tvojimi tmavými a predsa svetle nádhernými očami by ma zamotala ešte hlbšie do teba. To ale kôli tvojmu želaniu nemôžem nechať dopustiť. Nechceš aby som bol do teba nerozuzliteľne zamotaný a preto sa musím odtrhávať z tvojej blízkosti...
A všetko toto pritom spôsobuje už len kratučký neodoľateľne vábiaci záblesk tvojej prítomnosti, prítomnosti tvojho pohľadu v mojom všednom dni. Tvoj pohľad je taký a predsa iný...vlastne neviem čo z neho cítim. No už dávno som sa naučil, že pohľad anjela aj napriek svojej kráse a čistote dokáže aj raniť...