Neviem prečo,
ale vnutri mám pocit,
akoby ma zožieralo niečo,
čo sa silou mocou chce do mojej mysle vryt.
Každu moju myšlienku sústredím,
predieram ju v popredí,
myslím na nu,
a pomaly očakávam odpoved.
Odpoved, na ktorej otázkou,
zozmýšlam tiež,
odpoved, ktorá ma pohlcuje,
a spotrebnú doma mojho cítenia skracuje.
Všetky tie myšlienky,
sa pomaly kopia,
všetky tie otázky,
od kt. očakávame, že nám dvere nekonečných odpovedí otvoria,
sa pomaly strácajú v dialke,
ako krokyblížiacej sa pohromy.
Milujem ten pocit v nútri,
ktorí ma zožiera,
ktorého ako súčast mojho bytia popieram,
ten z ktorého moja mysel zúri.
Je to hnev,
áno, mám ho tam vela,
len niekde odíst,
spustit duchaplný rev.
Niekam tam kde je to miesto posvtené,
kde sa moje myšlienky vytratia,
do nedohladného zabudnutia.
Tie z ktorých nervy nekonečné dostávam,
tie, z kt. sa ovládat prestávam,
tie, z kt.ma ludia nanávida,
tie, ktoré mi moj život kazia.
Len ho navždy odhodit,
ako klúč do mora,
žit len s myšlienkou,
že sa mi ten pocit už nikdy nemože prihodit.
Dátum vloženia 18. 3. 2009 22:23karotka131 
Hnev v duši
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1525
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- milson5
pekne, dobre sa mi to citalo
19. 3. 2009 09:52 - poe
hmm neviem ale asi by som to trosku skratila .. preskrtala, aby to nabralo na dynamike... inac fajn mozno by som v prvej srfote zmenila jedno slovo namiesto vryť by som dala vnútiť, alebo vrútiť
19. 3. 2009 11:20 - sana
ahojik..paci sa mi to ze je to dlhsie ako by som cakala sa da vysvetlit myslienkami..tie plynu jedna za druhou a clovek sa to vsetko snazi zachytit
19. 3. 2009 17:11