Ležím na gauči a gitara mlčí,
ticho spím a vypúšťam myšlienky.
Niekde v diaľke vidím smrtku,
už sa načahuje ide mi po krku.
Som voľný a ľahký ako vták,
vznášam sa vysoko až ponad oblak.
Už sa nebojím ničoho no tak do toho,
po nociach plačem a chodím po hroboch.
Ani po smrti nemám vôbec pokoja,
snívam o tebe z toho vrchu dokola.
Odišiel som na vrch vyššieho súdu,
ľúbil som len teba, zabil som sa pre ňu.
Už je koniec už nevstanem som mŕtvy,
už som neviditeľný,nezanechávam stopy.
Gitara bude už len ticho znieť,
a len tvoje uška zachytia tú krásnu pieseň.
Dátum vloženia 17. 3. 2009 15:50lyrikmarek
Básnikov zánik
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1276
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti