Niekedy,keď je človek sám,
a už nevie kudy-kam,
myšlienka mu hlavou blysne,
načo som tu vlastne,Kriste?
Do problémov stále padám,
a najbližších do nich ťahám.
Môj svet býva pochmúrny,
bez slnka a bez luny.
A ak sem-tam vyjde slnko,
vyjasní sa celý svet,
hneď si uvedomím trpko,
že štastia už pre mna niet.
Chcela by som aspoň raz,
mať ten krásny pocit,
potrebná byť ako jas,
luďom radosť nosiť.
Posledná aktualizácia: 5. 8. 2009 19:03
Dátum vloženia 17. 3. 2009 14:57Death Poeth 
Temnota
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1827
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- iwet
Lucka, z tvojich básní ide taká strašná depresia. Máš 21 rokov, ak chceš "ľuďom radosť nosiť" musíš sa vedieť tešiť aj sama zo seba. Aj meno "death poeth" je depresívne. Želám Ti, aby si sa vedela aj smiať a tešiť , čo najviac
optimizmu
17. 3. 2009 18:34 - nickmyname49
A ja sa pridávam
17. 3. 2009 19:39 - YweTTe
píšeš veľmi pekne aj keď smutne...skús napísať niečo veselšie a som si istá, že nám prinesieš tú radosť o ktorej hovoríš v svojej básni...veľa šťastia
18. 3. 2009 13:02 - Death Poeth (napísal autor básne)
Dakujem Vam ste mily
31. 3. 2009 21:29