Basnicky.sk

Death Poeth  Zobraziť/skryť lištu autora

Temnota

Niekedy,keď je človek sám,
a už nevie kudy-kam,
myšlienka mu hlavou blysne,
načo som tu vlastne,Kriste?

Do problémov stále padám,
a najbližších do nich ťahám.
Môj svet býva pochmúrny,
bez slnka a bez luny.

A ak sem-tam vyjde slnko,
vyjasní sa celý svet,
hneď si uvedomím trpko,
že štastia už pre mna niet.

Chcela by som aspoň raz,
mať ten krásny pocit,
potrebná byť ako jas,
luďom radosť nosiť.

Posledná aktualizácia: 5. 8. 2009 19:03
Dátum vloženia 17. 3. 2009 14:57
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1827
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. iwet

    Lucka, z tvojich básní ide taká strašná depresia. Máš 21 rokov, ak chceš "ľuďom radosť nosiť" musíš sa vedieť tešiť aj sama zo seba. Aj meno "death poeth" je depresívne. Želám Ti, aby si sa vedela aj smiať a tešiť , čo najviac
    optimizmu

    17. 3. 2009 18:34
  2. nickmyname49

    A ja sa pridávam

    17. 3. 2009 19:39
  3. YweTTe

    píšeš veľmi pekne aj keď smutne...skús napísať niečo veselšie a som si istá, že nám prinesieš tú radosť o ktorej hovoríš v svojej básni...veľa šťastia

    18. 3. 2009 13:02
  4. Death Poeth (napísal autor básne)

    Dakujem Vam ste mily

    31. 3. 2009 21:29