Plačem nad sebou a svojou hluposťou,
plačem nad životom,jeho krutosťou.
Jedinym riešenim smrť vidim,
tam žiaľ a bolesť neucítim.
Práca,laska,rodina....
to je len krásna vidina.
Mať normálny život je môj sen,
sním o nom každú noc i den.
Kamaráti-mrtva zóna,
skrátka-je to smola.
Falošné úsmevy,falošné čau,
to teda zlepšuje zdravotný stav!
Som potomok Smrti
a môj život sa len okolo nej krúti.
Život pre mna neznamená nič,
k inému ma ťahá môj chtíč!
Smrť ma volá navždy,
nemá to šťstie každy!
A tak hovorím Vám zbohom,
nezavítam ja už domov....
Posledná aktualizácia: 5. 8. 2009 19:03
Dátum vloženia 17. 3. 2009 14:43Death Poeth 
Plač-venovane Markovi K....TO
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1577
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- nickmyname49
To je nejaké až príliš smrťácke, na to treba dávať bacha, veď život je dar, ktorý sme dostali a treba ho využiť a nie zomierať už v 21 rokoch.
A všetko zlé nedokáže jednoducho dlho vydržať ak sa tomu nepoddáš, nesmieš sa tomu poddať, a potom dokážeš ísť a kráčať ďalej. Ja viem, že sa to ľahko hovorí a už ťažšie robí, ale za treba to skúšať, stále...
17. 3. 2009 19:38