Basnicky.sk

Skôr ako som sa včera večer uložil do postele nastavil som budík na nemilosrdnú vec, aby má ráno pred šiestou zobudil.
A tak sa aj stalo jeho krik bolo počuť až do susedných izieb. Ešte rozospatý so zlepenými očami vygúľal som sa spod periny, aby sa začal môj každodenný rituál v kúpeľni. Zrkadlo som si ani nevšímal, veď načo sa ľakať na včas ráno, a strašidlá môžem predsa stretnúť aj cez deň veď dnešná móda nám ich ponúka na každý deň zopár.
Studenou vodou pretrel som oči a zotrel zaschnuté slzy môjho sna. Známym gestom ruky učesal si vlasy a vykonal zvyšok rituálu. Vrátil som sa naspäť do izby a s hrôzou pozrel na budík, kde blikotalo šesť hodín. A ja som mal necelých päť minút na to, aby som zbehol dole do kostola na rozjímanie.
O chvíľku už bolo počuť zvuk pravidelných krokov na prázdnej chodbe. Zrazu buchli za mnou dvere a v rannom šere bolo vidno ďalšieho oneskorenca, ktorý sa taktiež ponáhľal. Potešil som sa tomu, aspoň nebudem sám. Pokračoval som ďalej v ceste, prechádzal som okolo izieb našich predstavených a tiež okolo výťahu. Ach výťah - ľahká cesta nadol, bolo by to omnoho pohodlnejšie, no niet na to čas. Jediná spoľahlivá a rýchla cesta dolu sú schody, zbehnúť dole je také rýchle ako cesta výťahom hore.
Rýchlym krokom som bral schody po dva. V prítmí svetla, ktoré ráno svieti na cestu mi zišla na myseľ pieseň od Richarda Mullera:
„ Po schodoch, po schodoch zdolávam poschodia ... .“
V duchu som sa usmial a pridal do kroku.

Dobehol som akurát...
Ruka pristala na perách...
prstom urobila znak kríža...
a oni zašepkali známu vetu:

„ Pane, otvor moje pery.“
A tam som ho našiel...

Toho, za ktorým som sa rozhodol kráčať a plniť jeho vôľu po celý nasledujúci život.
Aké je krásne uvedomiť si to tak skoro ráno a potom s tým ísť do nového dňa. Veď každý z nás hľadáme cestu ku Kristovi a aj keď ju máme rovno pod nosom, tak ju nevidíme. Pre mňa sú ony každodennou cestou k nemu – (ak neidem výťahom :-) ), každým jedným krokom po nich som bližšie k stretnutiu s ním.
V takej dobrej nálade som potom šiel na raňajky a opäť po nich, po schodoch, no teraz už nie po tichu, ale s radostným spevom a slovami: „ Po schodoch, po schodoch zdolávam poschodia ... .“
Oni ma zavedú tam kam chcem, no stále nájdem cieľ, ku ktorému kráčam či je to prvé, druhé, tretie a či štvrté poschodie.
Aké je to všetko zvláštne, človek hľadá cestu k Bohu každý deň a vôbec si neuvedomuje ako je mu blízko.