A zas ani netuším, ako sa mi
podarilo doň namočiť.
Prosto si pricupitá len tak z ničoho nič
a je to na svete.
Čakám...
Každú chvíľu vyčkávam
zrútenie šikmej veže,
domčeku z karát.
Potom tehlu po tehle,
kartu po karte
treba opäť skladať.
Ale je i iná možnosť.
Nechať zrúcaninu
zrúcaninou, otočiť sa jej chrbtom.
A je po probléme.
Dátum vloženia 15. 3. 2009 14:18poe 
riešenie
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 1707
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti